Siedmy diel: Skončili sme jasná správa
Už sme tu presne týždeň. Na nás všetkých sa začínajú prejavovať prvé známky únavy. Väčšina z nás si aj po raňajkách ľahla naspäť spať a tak to bolo až do obeda. Okrem iného sa začínajú objavovať prvé príznaky ponorky. Ale keďže je v pokutovníku za konflikt so spoluhráčom 10 euro, žiadne vážne nevznikajú.
Začínam byť alergický na slovo „pánové“, ktorým začína každý monológ či dialóg tréner a už sme ho za turnaj počuli snáď 743 krát. Pred týmto slovom už vedie iba slovíčko „pass“ (slovíčko, ktoré nahrádza nie, alebo to je pass, to je v p***). Okolo druhej sme si rozoberali hru Lotyšska proti Nemcom. Do zápasu ideme rozhodne s tým, že chceme vyhrať. Rozhodne na to máme, aj keď nie sme favoriti, lúčiť s turnajom sa nám ešte nechce. Pred odjazdom, ktorý bol už o 15:00 kvôli zlému počasiu, prebehla pamätná autogramiáda, keď sme si navzájom podpisovali vlajky, ktoré si zoberieme domov.
Sneží pomerne husto. Vyzerá to pekne, ale na 160 kilometrovú cestu to nie je nič moc. V zápche sa pohybujeme slimačím tempom. Snáď vôbec stihneme zápas. Nakoniec sme dorazili na halu v Zürichu o pol ôsmej a na rozcvičku sme mali asi 30 minút. Ešte že som z Trenčína zvyknutý. Ani na chalanoch to nebol vidno. Prvú tretinu sme vyhrali 1:0 ale mohli sme aj viac.
V druhej tretine najprv Lotyši vyrovnali, potom som chytil trestné strieľanie. Išlo o celkom kurióznu situáciu. Naznačil som atak na strelca, urobil prvý pohyb, ale urobil ho rýchlejšie ako som čakal a dostal ma do úzkych. Nakoniec to vydalo a vychytal som ho. Slabá minútka v druhej tretine nás stála zápas. Dostali sme góly, za ktoré by sa hanbili dorastenci. Veľká škoda, mali sme na nich. A také prehry serú najviac. V závere sa riadne priostrilo. Lajo dostal lakeť do hlavy, Vašo má asi slabší otras mozgu, ale vylučovaní sme boli len my. Čo sa týka môjho zdravotného stavu, tí čo sledovali, moje rameno vyzerá relatívne v poriadku, uvidíme, ako sa vyspím. Dobrou správou je, že po tom zranení som už necítil boľavý lakeť . Konečný výsledok – 2:6. Skončíme na 7. alebo 8. mieste, zarovno s bratmi Čechmi mehehehe .
Na záver dňa jedna perlička. Naši neuveriteľní autobusári opäť pri hale zapadli a za odťahovú službu zacvakali 750 eur. Rutinéri. Do hlavného stanu sme dorazili okolo tretej nadránom. Ako poznamenal Martin Trojan, keby vyhráme, o pár hodín by sme museli vyrážať naspäť do Zürichu . Večierka dnes nie je , domov vyrážame na pravé poludnie.
Toto je predposledný diel môjho denníka, v tom poslednom skúsim zhrnúť celkovo naše účinkovanie a pridám nejaké perly z cesty domov. Dovidenia, dopočutia.
