Piaty diel: Každým dňom prepisujeme florbalovú históriu

Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a sny sa plnia. Každý deň je pre nás nezabudnuteľný a každým dňom posúvame slovenský florbal o nejaký ten krôčik vyššie a vyššie. Ale pekne po poriadku...

Deň súboja o skóre začal úplne klasicky, raňajky 8:30, potom rozbor hry Singapuru. Cieľ bol jasný, museli sme vyhrať o 15 gólov a stačila by hocijaká výhra Švajčiarov nad Estónskom. Každým nižším rozdielom sa zvyšovala šanca Estóncov na postup. V autobuse sme mali netradičnú motiváciu, keď nám hecujúce melódie zahral DJ Holovka, a tak sme počúvali disko rokov deväťdesiatych, či výber najlepších prdov.

Na samotnom zápase bolo vidno, že ide o veľa. Ja som si konečne „spočnul“ a v bránke bol Adam, ktorý si počínal dobre, hlavne v tretej tretine toho dosť pochytal a zabránil mnohým infarktom na našej striedačke. Hráči mali akosi zviazané ruky, horeli sme hlavne pri zakončovaní. Hlavne Lacko Gál triafal viac reklamy na tribúne ako bránku súpera. Konečný výsledok 13:2 bol presne rovnaký, aký dosiahlo Estónsko. Vo večernom zápase sme potrebovali výhru Švajčiarov aspoň o 5 gólov, alebo o 4, pričom by to muselo skončiť 4:0, 5:1, 6:2, alebo 7:3. Pri výsledku 8:4 by rozhodoval žreb. Keďže v hale vypadla poobede elektrina, zápas sa začal až 21:15. Nečakané voľno sme využili návštevou námestia a svetelnej šou pri parlamente, ktorá bola skutočne strhujúca. Potom už nás čakal psychicky doteraz najnáročnejší zápas, aj keď sme všetci sedeli len na tribúne. 

Na zápas sme sa dostavili už pred rozcvičkou, čo nebol dobrý nápad. Náš sektor je hneď za bránkou a tam sa rozcvičovali Švajčiari. A tá streľba...akosi som sa pozabudol za ich bránkou, Marek Bulko dokonale odvrátil moju pozornosť na brankára domácich, rozcvičujúceho sa pri krajnom mantineli, otočil som hlavu a prásk, dostal som to rovno do čela. Našťastie mám hlavu stále na svojom mieste. 

Lepší teambuilding, ako pozrieť sa na zápas, by nevymyslel ani Albert Einstein. Po každom švajčiarskom góle nasledovali naše spontánne oslavy a najlepšími fanúšikmi Švajčiarov sme boli práve my, odetí do švajčiarskych vlajok. Najmä naši kuchári, ktorých sme zobrali so sebou a prepašovali na zápas, sa nechali strhnúť atmosférou a boli tými najskalnejšími Švajčiarmi. Okamžite sa k nim pridal „Vever“ Petróci a strhol celý mančaft. Fandili sme ako jeden muž. Približne v polovici zápasu dosiahli Švajčiari pre nás postačujúci náskok a z nás opadla nervozita. Zápas sme si užívali, skandovali „Hopp Schwitz,“ štartovali mexické vlny, no proste takú atmosféru v Berne ešte nemali. Záverečná siréna, skóre 14:3 a veľké oslavy, naše ešte väčšie ako švajčiarske. 

V autobuse sme si zabékali naše tradičné chorály, neskutočne šťastní. Po príjazde do hlavného stanu niečo o pol jednej nasledoval príhovor trénera, ktorý nám doprial za odmenu jedného radlera a raňajky v luxusnom čase 9:30. Dokázali sme prekvapiť, postúpiť do štvrťfinále a stať sa najväčším prekvapením turnaja. Ešte pred spaním nám Lacko prečíta tento článok na dobrú noc a zajtra nás čaká sviatok – zápas proti florbalovým velikánom zo Švédska. Taký zápas sa nehrá každý deň, možno sa naň aj konečne oholím. Chalani už zháňajú nepriestrelné vesty, ak sa nepodarí, postačia zimné bundy alias prešiváky, čo sme nafasovali.