Vladimír Čechovič: Ako sme postúpili s odretými ušami

Ešte poslednýkrát sa vrátime ku kvalifikácií v Bratislave. Tentokrát prinášame analýzu z pera Vladimíra Čechoviča, bývalého kapitána slovenskej reprezentácie a bývalého kouča Dragonsu "A".

 

Moja skromná analýza výkonu reprezentačného družstva vo florbale bude pozostávať či už z komplexného, ale aj hodnotenia činností jednotlivca, herného systému, systému rýchleho protiútoku, postupného útoku, činností v oslabení a v presilovke a celkovej organizácie tohto podujatia. Zameral som sa na úvodné naše tri zápasy proti Srbom, Švajčiarom a Estóncom.

 

Čo sa týka organizácie nie je veľa čo vytknúť. Bratislavská Hant aréna poskytla veľmi pekné prostredie a zázemie pre družstvá, rozhodcov, novinárov i každého kto prišiel ako divák. Všetci zainteresovaní mali možnosť v hale, ktorá je kapacitne dimenzovaná na väčšiu divácku kulisu,  vidieť veľmi pekné florbalové zápolenia a zápasy na vysokej hernej úrovni. Kto meral cestu a prišiel nemohol mat žiaden pocit diskomfortu. Chýbal mi však sprievodný program. Trošku odprezentovať  regionálny florbal,  zabaviť divákov súťažami a využiť fakt, že sa to vysielalo streamovou televíziou. 

 

Head Coach a realizačný tím

Head coach pán Miroslav Sága je bezpochyby kvalitný tréner, dokázal s Trenčínom v najvyššej slovenskej florbalovej súťaži získať majstrovské tituly, ale bohužiaľ to je malo na medzinárodnú úroveň. V konfrontácii s družstvami Estónska, Švajčiarska ale i Srbska sa ukázala naša trénerská korpulentnosť a taktická nezrelosť na tomto poste. Zápas so silnými Švajčiarmi nemožno z trénerského hľadiska brať ako bernú mincu. Toto družstvo súpera hrá úplne inú "ligu". Oni by nás porazili aj keby hrali štupľami hokejok nadol. Mali sme tento zápas skôr využiť na nácvik obranných činností smerom k tomu najdôležitejšiemu duelu... Celá kvalifikácia bola skôr o jednom jedinom zápase, i keď nechcem znevažovať súperov zo Srbska a Belgicka, všetci sme vedeli že iný zápas je ten postupový. Prípravu naň lepšie zvládol náš súper, ktorý cez svoj „scouting report“ zo zápasu Slovensko – Srbsko zvolil najvhodnejšiu taktiku. My sme tento fakt podcenili a bezradnosť v zápase  s Estónskom iba utvrdzuje tento fakt. Ak neangažujeme zahraničného trénera z krajín ako Fínsko, Švédsko, Švajčiarsko resp. Česko nemôžeme pomýšľať na progres.  Našou slovenskou achylovou pätou sa bude vždy javiť uzurpovanie si na nomináciách bývalých hokejistov či hokejbalistov, ktorí majú neflorbalové myslenie a príliš veľa zlozvykov a mentálnych limít, ktoré im bránia vo florbalovom progrese. Tomuto sa budem venovať ešte neskôr.

 

Tím, hráči a tímová chémia

Nominácia niektorých hráčov je prinajmenšom záhadná. Zlý výber hráčskych somatotypov po atletickej, fyzickej a florbalovej stránke. Prílišné spoliehanie sa na zohranosť v extraligových družstvách a absencia prirodzeného lídra sa ukázala ako príliš veľký problém. Prípravné reprezentačné kempy boli v tomto kontexte úplne zbytočné. Nominácia z nich bola čudná, ale to je kompetencia realizačného tímu. Ja však chcem poukázať, že veľa kvalitnejších hráčov sa do užšieho výberu nedostalo. Dá sa povedať že ani jeden reprezentant nebol z Bratislavy, pričom Hurikán mal určite čo ponúknuť. Formácie boli nevyvážené, vždy obsahovali jedného či dvoch hráčov, ktorí to hrali veľmi alibisticky a boli neskutočne nevýrazní. Zaradenie najlepšieho ligového strelca do obrany bol podľa môjho názoru tiež krok do priepasti. Tímová chémia tiež dosť pokrivkávala, kapitán v tomto smere zlyhal. Nepovzbudzovanie sa za nepriaznivého výsledku ukazuje komplexne vnútornú silu, teda skôr slabosť kolektívu. Realizačný tím vôbec nepomáhal. Konzultant Jan Zahalka počas zápasu minimálne komunikoval s head coachom a žiadna spätná info pre striedajúcu päticu nebola. Nasmerovanie, upozornenie a nakreslenie riešenia pre jednotlivých hráčov absentovala na plnej čiare. Coaching vôbec nebol!!! Nevyužitie skúsených hráčov Matejku, Galoviča, ktorý by určite vniesli prvok pokoja a rozvahy hlavne v zápase s Estóncami bolo prílišným plytvaním a hazardom. Svojou trpezlivosťou si zaslúžia môj obdiv. V zápase proti Belgicku boli potom ako utrhnutí z reťaze a aj vďaka ich aktivite a gólom sme vyhrali.

 

Poďme teraz postupne:

 

Brankári:

Turek – ukázal potenciál, no bohužiaľ proti Švajčiarom by musel byť kúzelník aby niečo s výsledkom urobil

Mészáros – v dôležitom zápase proti Estónsku nepodržal tak ako by sa očakávalo

 

Celkovo brankári a ich výkon je ako spojená nádoba s hrou obrany. Nechytili nič navyše, skôr by som povedal, že inkasovali lacné a nešťastné góly. Bola na nich vidieť prílišná snaha a zároveň aj zodpovednosť za výsledok. Zaostali za svojimi možnosťami.

 

Obrancovia

V obrannej fáze viazla komunikácia s krídelníkmi a obrancami navzájom. Vznikajúce "diery" vedel súper rýchlo prečítať a využiť na nebezpečné zakončovanie. V útočnej fáze chýbala prekvapivosť a vtip pri rozohrávke. Apropo prihrávky, základná herná činnosť, ktorá u nás bola veľmi limitujúci faktor. Zarážajúca je neschopnosť prihrať si kontinuálne aspoň 3 prihrávky bez toho, aby nebol problém so spracovaním a mohli sme rozvinúť kombináciu a netrápili sa iba bojovaním o loptičku. Obrancovia boli malo dôrazní v hre pri mantineloch a pri odoberaní loptičiek sa vždy dostali do nevýhodnej pozície v ktorej boli nútení buď rezignovať alebo prerušovať hru faulami. V útoku boli osamotení a strieľali do plných. Za všetkých môžem spomenúť jedného obrancu, ktorý počas našej presilovej hry hýril streleckou aktivitou, ale bohužiaľ ani jedna z jeho 7 striel neprešla ďalej ako po nohy brániaceho hráča. 

 

Útočníci

Aj keď sa moderný florbal uberá smerom rovnosti hráčskych postov vzhľadom na obranu a útok (všetci bránia a všetci útočia), budem sa snažiť našich útočníkov zhodnotiť tak ako sa javili v zápasoch. V obrannej fáze boli tí čo mali už v začiatkoch zachytávať pohyb a rozohrávku. Zlým rozostavením daným pravdepodobne zvolenou taktikou zónovej obrany 2-1-2 dávali veľmi veľa možnosti súperovi rozvíjať kombináciu a vyvíjať tlak na obranu a preťažovať jednu z jej strán a tým si vytvárať priestor na streľbu. Výrazným spôsobom k tomu prispievala činnosť centra, ktorý nebránil nikoho a pri súperovom pohyblivom rozostavení  1-2-2, kde hráči síce rotovali ale v princípe svoje rozostavenie dodržiavali, boli naši krídelní hráči postavení pred neriešiteľnú úlohu ubrániť rýchle a kvalitné prihrávky troch hráčov. Vôbec nebola zadefinovaná silná a slabá strana v obrannej fáze, čo je základný kameň pre výpomoc  a rotovanie pri dostupovaní. V útočnej fáze ma najskôr zarazilo rozostavenie. Naši hráči s výnimkou rýchleho protiútoku  sa so skalopevnou pravidelnosťou  postavením popri mantineloch resp. pasívnym postavením pred bránou vyslovene zašívali a alibisticky čakali čo urobia ostatní. Súperom potom stačilo zvoliť na naše útočné "postávanie" zónovú obranu. 

 

Celkovo by som to zhrnul nasledovne:

Zvolený obranný herný systém bol málo variabilný, center nevypomáhal tak ako by sa mal. Neurčená slabá a silná strana a slabá komunikácia, bola kameňom úrazu v tejto činnosti.

 

Útočná fáza v podobe postupného útoku vzhľadom na  statické rozostavenie hráčov bola jalová. Nekvalitné kontinuálne prihrávky spôsobovali  neschopnosť vytvoriť  tlak a streleckú príležitosť. Trénerská neochota zmeniť taktiku, lebo žiadnu inú alternatívu v obrannej  resp. útočnej fáze sme nemali pripravenú...toto všetko spôsobilo, že sme hrali zúfalo jednofarebne.  A to že sa nám podarilo v poslednom zápase vyhrať, by som neprisudzoval našej zlepšenie hre ale iba faktu, že táto "naša hra" bohužiaľ stačila na súpera z Belgicka, ale vôbec nie na Švajčiarov a Estóncov. 

 

Zamyslime sa, či takýmto prístupom a prípravou na majstrovstvá máme šancu na úspech. Ešte je relatívne čas dať priestor odborníkom, skúsenejším a kvalitnejším hráčom. V príprave sa poučiť a rozanalyzovať zápasy, zvoliť účinnejšiu taktiku a tomu podriadiť aj výber hráčov. Iba tak tam môžeme ísť nie na výlet ale čo to aj ukázať.

 

Foto: IFF Flickr