Štvrtý diel: Zápas s Estónskom ešte neskončil

Trenér: „Tak jak je Petere?“

Peter: „No nie je to dobré, ale tak nie som žiadny Jihde (bývalý najlepší hráč sveta, teraz na dôchodku), snáď ma oželiete.“

Trenér: „Ty jsi Jinde.“

Táto hláška spustila snáď 10 – minútový záchvat smiechu, až nás bránice boleli. V noci sa mi ale spalo veľmi zle a ráno zobudil unavený. Na raňajkách už bolo cítiť dôležitosť dňa a zápasu, ktorý nás čakal. Po prvom jedle dňa nás čakal detailný rozbor hry súpera. Tréner prízvukoval hlavne silnú pravú stranu Estóncov, keďže v tíme majú veľa ľavákov a v prvej, najúdernejšej lajne sú ľaváci dokonca všetci piati. Dôveru som dostal opäť ja, čo ma veľmi potešilo a v tom momente som na veškerú sebemenšiu únavu zabudol. Hecol sa nakoniec aj Pešek a nastúpil, za čo si zaslúži moje uznanie. 

Samotný zápas začal pre nás ako z rozprávky. Už v 5. sekunde poslal pozdrav brankárovi Peťo Šobich a dal nám krídla. Prvú tretinu sme hrali skutočne ako z veľkej knihy a Estónci len kukali, čo sa deje a nechápali. Boli sme všade, lietali sme po ploche, no paráda. 3:0 po prvej tretine absolútne zaslúžene. Chytil som viac loptičiek odrazených od zadného mantinelu, ako striel na bránku . Nanešťastie sme nezachytili úvod druhej tretiny. Inkasovali sme už v 23. minúte. Ten gól som chytiť mohol, išlo to síce z prvej po krosovej prihrávke, no prešlo mi to pod nohu. Druhú tretinu tá banda okolo týpka Patrika Markusa, čo hrá tuším vo Švédsku a vyzerá ako Collina alebo Fantomas, nanešťastie ovládla. My sme sa prestali hýbať, nechali sa vylučovať a chlapci estónski sa chytili. Jednu oslabovku sme aj za pomoci tyčiek ustáli, no tú druhú na konci tretiny už nie, bolo 3:3 a v tretej tretine sa začínalo odznova. V kabíne nám tréner prízvukoval, aby sme bojovali do poslednej sekundy, začali hrať opäť svoju hru a nikdy sa nevzdávali. V tretej tretine sa hralo veľmi opatrne a pre diváka to musela byť poriadna nuda. Mali sme zopár striedaní, keď sme si len prihrávali vzadu, hlavne nepokaziť. Šancí a striel bolo máličko. Mám ale pocit že Estónci chceli viac vyhrať a my sme chceli viac hlavne neprehrať. V očiach našich chlapcov som videl strach a aj keď som sa ich snažil hecovať čo to dalo, nehrali veľmi aktívne. Po osemnástich minútach nudy prišlo konečne nejaké vzrúšo. Nanešťastie ten Fantomas ma prepálil rovno medzi dudy. Zjavili sa mi všetci svätí a spomenul som si hneď na takéto nezvládnuté závery, hlavne v klube na lige majstrov či už minulý a tento rok. Ale hneď som tieto myšlienky zapudil a povedal som si: „Tentoraz už nie!!!“ Tréner Hanis si zobral time – out a vyskúšali sme to v šiestich. Po strele Peťa Heleša bola naša radosť obrovská. Ihneď po buly sa do šance dostal opäť dostal ten čaptavý Fantomas, ale ako som už povedal: „Tentoraz už nie,“ a vyrovnal som náš mikrosúboj na 1:1. Po celkovej remízke sme sa tešili viac my, asi hlavne vďaka tomu, že sme vyrovnávali až pri power – play a rozhodovať o postupujúcom zo skupiny bude rozhodovať skóre. A to sa bude robiť lepšie na Singapure ako na Švajčiaroch. 

Vyzerá to tak, že budeme potrebovať víťazstvo aspoň o pätnásť gólov so Singapurom, čo nie je nedosiahnuteľné a pri predpokladanej prehre Estónska so Švajčiarskom to bude postačujúce na splnenie nášho veľkého sna – postupu do megaštvrťfinále proti Švédskym Vikingom. Zápas na ploche síce skončil 4:4, no zápas o postup bude pokračovať zajtra na diaľku. Budú to také menšie strelecké preteky. Sme blízko, blízučko, zajtra držte palce, zajtra sa rozhodne. Dúfam že naložíme Singapuru a odejeme sa do Švajčiarskych zástav a budeme mohutne povzbudzovať Švajčiarov .